BEZPEČNOSTNÝ PORADCA | PREVENCIA ENVIRONMENTÁLNYCH ŠKÔD | NA STIAHNUTIE | INKASO | KONTAKTY
   
Prevencia a náprava environmentálnych škôd

Zákon NR SR č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.


Spoločnosť PolyStar, s.r.o. vypracováva analýzu rizík, ktorá stanoví minimálnu výšku finančného krytia a tým úsporu nákladov na jej krytie. Zákonom sa preberá smernica EP a R 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktorá zvyšuje zodpovednosť prevádzkovateľov za poškodzovanie životného prostredia. Základnou zásadou je finančná zodpovednosť prevádzkovateľa za environmentálnu škodu. Prevádzkovatelia by preto mali byť motivovaní prijímať preventívne opatrenia na predchádzanie environmentálnym škodám, aby tak znížili svoje náklady na odstránenie možných environmentálnych škôd spôsobených ich činnosťou.

Od 1. júla 2012 nadobudol účinnosť § 13 zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol okrem uvedeného paragrafu účinnosť už v auguste 2007. Priniesol zásadu zodpovednosti za vznik environmentálnej škody a to zásadu - znečisťovateľ platí.

§ 13 Finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu škodu:
prevádzkovateľ pracovnej činnosti podľa § 1 ods. 2 je povinný zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, a to nepretržite po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti
výška finančného krytia musí zodpovedať výške predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť vrátane analýzy rizika a nákladov na nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody. Za stanovenie výšky finančného krytia zodpovedá samotný prevádzkovateľ a znáša náklady na odstránenie environmentálnej škody a uvedenie životného prostredia do pôvodného stavu
prevádzkovateľ je povinný najneskôr do 100 dní od povolenia pracovnej činnosti preukázať príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jeho zmenách.

Spôsoby finančného krytia:
komerčné poistenie environmentálnych škôd v komerčnej poisťovni
vytvorenie účelovo viazaného účtu s bankou za účelom finančného krytia environmentálnych škôd vyplývajúce zo zákona č. 359/2007 Z.z. §13, vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody

Na koho sa zákon vzťahuje
Zákon sa vzťahuje objektívne, teda bez potreby preukázať zavinenie, na prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú niektorú z týchto činností:
činnosti podliehajúce integrovanému povoľovaniu podľa zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPKZ)
zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov, ktoré vyžadujú súhlas alebo registráciu podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
cezhraničný pohyb odpadov vyžadujúci povolenie podľa Nariadenia EP a R (ES) 1013/2006 o preprave odpadu
vypúšťanie odpadových vôd, vypúšťanie znečisťujúcich látok do vôd, odber a vzdúvanie vody, ktoré vyžadujú povolenie podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách
výrobu, používanie, uskladňovanie, spracúvanie, plnenie, uvoľňovanie do životného prostredia a vnútropodnikovú prepravu nebezpečných chemických látok a prípravkov, prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov podľa zákonov č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch, zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh
prepravu nebezpečného tovaru cestnou, železničnou, vodnou a leteckou dopravou
prevádzku veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia
používanie geneticky modifikovaných organizmov a ich zámerné uvoľňovanie podľa zákona č. 151/2002 Z.z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov. Za environmentálnu škodu na chránených druhoch rastlín a živočíchov a chránených biotopoch zodpovedajú aj ďalší prevádzkovatelia, ak takúto škodu zavinili.

Na čo sa zákon nevzťahuje
Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu, ani na bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú:
vojnou alebo vojnovým stavom
prírodným javom výnimočnej, neovplyvniteľnej a neodvrátiteľnej povahy
činnosťou s jadrovým rizikom, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis, ako aj udalosťou alebo činnosťou, pri ktorej sa na zodpovednosť alebo náhradu škody vzťahujú ustanovenia medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná
znečistením difúzneho charakteru, pri ktorom nie je možné určiť príčinnú súvislosť medzi environmentálnou škodou a pracovnou činnosťou jednotlivých prevádzkovateľov; tento zákon sa nevzťahuje na činnosti, ktorých
hlavným účelom je slúžiť obrane štátu alebo medzinárodnej bezpečnosti
výlučným účelom je ochrana pred živelnými pohromami; tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu
ak od emisie, udalosti alebo havárie, ktorá škodu spôsobila, uplynulo viac ako 30 rokov
ktorá vznikla pred účinnosťou zákona.

Čo je environmentálna škoda
Environmentálnou škodou je škoda na:
chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a chránených biotopov alebo
vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav vôd alebo na ekologický potenciál vôd, alebo
pôde spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie ľudí v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch.
Na iných zložkách životného prostredia, napr. na ovzduší environmentálna škoda nemôže vzniknúť, hoci ovzdušie je médium, cez znečistenie ktorého môže dôjsť k vzniku environmentálnej škody na vode, pôde, chránených druhoch alebo chránených biotopoch. Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku ani škodu na zdraví ľudí.

Čo je bezprostredná hrozba environmentálnej škody
Bezprostrednou hrozbou environmentálnej škody je dostatočná pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti môže dôjsť k environmentálnej škode.

Ďalšie dôležité pojmy zo zákona:
škodou je merateľná nepriaznivá zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií prírodného zdroja, ku ktorým môže dôjsť priamo alebo nepriamo
prevádzkovateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť alebo na ktorú boli podľa osobitného predpisu (napr. zákon o konkurze) prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľ povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť, osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo osoby vykonávajúcej takúto činnosť na základe jej oznámenia

Chránenými druhmi a chránenými biotopmi sú:
chránené druhy európskeho významu uvedené v osobitnom predpise
druhy európskeho významu a sťahovavé vtáky na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia uvedené v osobitnom predpise a ich chránené biotopy
miesta na rozmnožovanie alebo na oddych chránených druhov európskeho významu uvedených v osobitnom predpise
chránené biotopy európskeho významu uvedené v osobitnom predpise
vodou sú všetky vody podľa zákona o vodách
pôdou je poľnohospodárska pôda, lesné pozemky, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy
základným stavom je stav prírodného zdroja a jeho funkcií v čase vzniku environmentálnej škody, ktorý by existoval, keby nedošlo k environmentálnej škode, odhadnutý na základe dostupných informácií
preventívnym opatrením je opatrenie, ktoré sa prijme ako reakcia na udalosť, konanie alebo opomenutie, spôsobujúce bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody, a ktorého účelom je takejto škode predísť alebo ju minimalizovať
nápravným opatrením je akcia alebo kombinácia akcií vrátane opatrení na zmiernenie následkov alebo dočasných opatrení, ktorých účelom je obnova, regenerácia alebo nahradenie poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií alebo zabezpečenie rovnocennej náhrady za tieto zdroje alebo funkcie. Nápravné opatrenia sa členia na primárne, doplnkové a kompenzačné
nákladmi sú náklady potrebné na zabezpečenie náležitej a účinnej prevencie a nápravy environmentálnej škody vrátane nákladov na posúdenie environmentálnej škody, bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a alternatívnych opatrení, nákladov na súvisiacu administratívu, právne služby a na vymáhanie náhrady nákladov, nákladov na zber údajov a ďalších všeobecných nákladov, ako aj nákladov na monitorovanie a kontrolu environmentálnou škodou dotknutého alebo ohrozeného miesta.

Čo treba robiť, ak nastane bezprostredná hrozba environmentálnej škody
Povinnosti prevádzkovateľa:
sám posúdiť, či bezprostredne hrozí vznik environmentálne škody (možnosť konzultácie na príslušnom orgáne)
bezodkladne prijať a vykonať preventívne opatrenia
ak sa hrozba vzniku environmentálnej škody napriek vykonaným preventívnym opatreniam neodstráni, bezodkladne to oznámiť príslušnému orgánu.

Príslušný orgán je oprávnený:

a) požadovať od prevádzkovateľa poskytnutie potrebných informácií
b) uložiť prevádzkovateľovi, aby prijal a vykonal preventívne opatrenia, ak tak ešte prevádzkovateľ neurobil, c) sám prijať a vykonať preventívne opatrenia, ak prevádzkovateľ:
neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) preventívne opatrenia alebo
nie je známy alebo nemá právneho nástupcu alebo
nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť v zákonom ustanovených prípadoch.

Čo treba robiť, ak nastane environmentálna škoda
Povinnosti prevádzkovateľa:
a) oznámiť bezodkladne vznik environmentálnej škody príslušnému orgánu (obvodnému úradu životného prostredia alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia, možnosť konzultácie)
b) vykonať opatrenia na zabránenie šírenia environmentálnej škody (tzv. zmierňujúce opatrenia)
c) vypracovať návrh nápravných opatrení a požiadať príslušný orgán o ich schválenie.
Príslušný orgán je oprávnený
a) požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol doplňujúce informácie o environmentálnej škode,
ku ktorej došlo
b) rozhodnúť o uložení povinnosti prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia vrátane zmierňujúcich opatrení, ak túto svoju povinnosť prevádzkovateľ nesplnil, a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení
c) prijať a vykonať nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ
1. neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) zmierňujúce opatrenia alebo nápravné opatrenia a povinnosti na zmiernenie a nápravu environmentálnej škody alebo
2. nie je známy alebo nemá právneho nástupcu alebo
3. nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia v zákonom ustanovených prípadoch.

Náprava environmentálnej škody
Cieľom nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch a na vode je obnova životného prostredia do základného stavu. Tento cieľ sa dosahuje pomocou primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy. Primárnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktorými sa dosiahne obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu alebo do takmer základného stavu. Doplnkovou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa musia prijať vtedy, ak sa nedosiahla obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií primárnymi nápravnými opatreniami. Kompenzačnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa príjmu na kompenzáciu dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií, ktoré nastali od dňa vzniku environmentálnej škody, až kým sa primárnymi nápravnými opatreniami nedosiahne obnova prírodného zdroja alebo ich funkcií, pričom kompenzačná náprava nezahŕňa finančnú kompenzáciu pre verejnosť. Cieľom nápravy environmentálnej škody na pôde je odstránenie nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie ľudí. Environmentálna škoda na pôde sa zisťuje vykonaním analýzy rizík, ktorú zabezpečuje prevádzkovateľ.

Náklady na prevenciu a nápravu environmentálnych škôd
Náklady na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ, a to aj v prípadoch, ak ich namiesto neho vykonal príslušný orgán. Príslušný orgán si bude náklady spätne vymáhať od prevádzkovateľa v exekučnom konaní.
Z tohto základného pravidla zákon pripúšťa niekoľko výnimiek:
1. Prevádzkovateľ nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť, ak preukáže, že environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody
a) bola spôsobená treťou osobou, pričom on vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby vzniku environmentálnej škody alebo jej bezprostrednej hrozby zabránil alebo
b) vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu, pokynu alebo povolenia na vykonávanie pracovnej činnosti vydaného orgánom verejnej správy v čase pred vznikom environmentálnej škody alebo bezprostrednej hrozby environmentálnej škody.
2. Prevádzkovateľ nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia alebo ich časť, ak preukáže, že environmentálna škoda vznikla v dôsledku
a) emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti a zároveň preukáže, že environmentálnu škodu nezavinil
b) emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone pracovnej činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu a zároveň preukáže, že environmentálnu škodu nezavinil
c) konania tretej osoby ako v bode 1 písm. a) alebo
d) splnenia záväzného príkazu ako v bode 1 písm. b).

Finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu škodu
Od roku 2012 budú prevádzkovatelia, ktorí sú objektívne zodpovední za environmentálnu škodu, povinní zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti uzavretím poistenia alebo iným rovnocenným spôsobom. Do r. 2012 je finančné krytie zodpovednosti za environmentálnu škodu pre prevádzkovateľov dobrovoľné. Environmentálne škody presahujúce hranice štátov V zákone sa upravuje aj postup v prípadoch, ak má environmentálna škoda resp. bezprostredná hrozba environmentálnej škody cezhraničné dôsledky. Kto je príslušným orgánom Štátnu správu v oblasti environmentálnej škody vykonáva Ministerstvo životného prostredia SR ako ústredný orgán štátnej správy, krajské úrady životného prostredia ako druhostupňové orgány, obvodné úrady životného prostredia ako ťažiskový prvostupňový príslušný orgán a pre prevádzky, ktoré spadajú pod zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania je príslušným orgánom Slovenská inšpekcia životného prostredia.